Kuchyňa s terasou

[Kristián]

+Oprie si lakte o stôl a tvár schová do dlaní.+ Povedal som jej, že som gay. +povie potichu, ale v tichej miestnosti by tá veta nebola zreteľnejšia, ani keby ju zakričal.+

[Memory]

Nasleduje dlhá odmlka, než jej dôjde význam jeho slov. Vyvalí naňho oči a až na tretí nádych sa jej podarí prehovoriť. "Č-čo si jej povedal?"

[Kristián]

Že - som - gay. +Seká každé slovo, akoby ho tým mohol rozkmásať na kúsky.+ Nenúť ma to opakovať viackrát.

[Memory]

Pozerá naňho šokovaným pohľadom a vyzerá pri tom, akoby sa snažila spočítať dve a dve a dostať z toho výsledok tri. Jednoducho jej to nejde do hlavy. "Kris," ozve sa potichu, "ale ty predsa nie si gay." Keď sa zdá, že k tomu nič viac nechce povedať, pokračuje. "Kristián, ty nie si teplý. Čo ťa to prosím ťa napadlo? Rozprávaj sa so mnou." dodá naliehavo, keď vidí, že sa veľmi nemá k odpovedi.

[Kristián]

+Zodvihne hlavu a zahľadí sa jej do očí divým, zúfalým pohľadom.+ Nemôžem si dovoliť zaťahovať ďalších do svojich záležitostí. Už teba to takmer stálo život. +Skloní opäť hlavu. Rukami si pošúcha spánky, akoby sa chcel zbaviť bolesti hlavy. No veľmi dobre vie, že tá bolesť je niekde inde. Keď však znovu prehovorí, jeho hlas už znie oveľa pokojnejšie.+ Nechcel som, aby sa kvôli mne trápila. Čo som jej mal povedať?

[Memory]

Pravdu? pomyslí si, vie ale, že taká odpoveď by ho len naštvala. Už keď jej Bea ponúkala pomoc, zdalo sa jej to divné, ale teraz pochopila, že medzi nimi dvoma asi bude niečo viac, než len pracovný vzťah. Napriek všetkému sa musí trochu pousmiať, a aj keď riskuje, že Kris jej ruku opäť odtisne, pohladí ho zľahka po ramene. "Kris, počúvaj ma. Možno....možno jednoducho nastal čas prestať utekať. Viem, aká je naša situácia." Dodá hneď, aby ju neprerušil. "Ale možno budeš prekvapený. Toto nie je svet, ako ten vonku a myslím, že ak je niekto, kto unesie tvoje tajomstvo, tak je to práve Bea. Ak ti na nej záleží....mal by si jednoducho prestať utekať. Hlavne pred sebou samým. Porozmýšľaj o tom." Dá ruku dole a postaví sa. Chce ho nechať chvíľu samého. Zoberie fľašu (pre istotu aj jeho zbraň) a miesto nej nechá na pulte jeden elixír proti alkoholu. "Ak ti bude zle, toto ti pomôže." Ukáže na flakónik. Vyjde z miestnosti.

[Kristián]

Ja neutekám! +zašomre potichu, ale už len pre seba, keďže Memory odišla. Ešte tam chvíľu len tak bezmyšlienkovite sedí. Zdá sa, že to množstvo alhoholu ho začína pomaly zmáhať. Zahľadí sa na flakónik ležiaci na pulte, no potom sa zdvihne a veľmi neistým krokom (od steny k stene) zamieri do dolnej kúpeľne.+

[Memory]

Raňajkujú. Kris celý čas bez slova listuje novinami a Memory po ňom stále pokukuje, až to už nevydrží. "Tak povieš mi konečne, čo sa včera stalo? Odkedy sme sa vrátili, nepovedal si ani slovo!" upiera naňho naliehavý pohľad.

[Kristián]

+Len prevráti stránku v novinách a napije sa džúsu. Keď aj tak doň Mer neprestane dobiedzať, zloží nakoniec noviny a zahľadí sa podnad stôl na ňu svojím typickým pohľadom.+ Myslel som, že máme dohodu. +povie potichu.+ Ja ťa nebudem obmedzovať a ty nebudeš riešiť môj súkromný život, správne?

[Memory]

"Kris, to nemyslíš vážne." frustrovane sa oprie do operadla stoličky. "Tak mi len povedz, ako to dopadlo? Prosííím?" skúša naňho šteňacie oči.