Spoločenská miestnosť

[Memory]

Automaticky sa trochu prikrčí, no len čo si to uvedomí, opäť sa narovná. "Včera som načapala svojho bývalého skoro-milenca, ako si to rozdáva v mojej kuchyni s miestnou (dajme tomu, ženou ľahkých mravov) a potom som sa rozišla so svojím skoro-priateľom. Si spokojný?" Musí sa veľmi premáhať, aby mu tam zas nezačala vzlykať, ale prekoná to.

[Kristián]

+Táto informácia ho na chvíľu mierne ohúri, keď sa spamätá, hnev sa niekde stratí, no mračiť sa neprestane.+ Čo to znamená skoro-milenec a skoro-priateľ? Chceš povedať, že si tu s niekým...spávala?

[Memory]

Začne ľutovať, že mu to povedala. "Som už dospelá, Kris. A nechcem sa o tom baviť, je to už za mnou."

[Kristián]

+Takúto informáciu jednoducho nemôže ignorovať.+ Viem, že si dospelá, ale ja som tvoj brat. Mal by som o tom vedieť. Bol to ten muž, čo si sa s ním bavila v tom upíriom podniku? Ten Nesmrtelný?

[Memory]

Tak teraz už začína byť naštvaná aj ona. "Nie, nejde o Nesmrtelného a neviem, prečo by som ti mala referovať o svojom milostnom živote. Ja tiež neviem, s kým všetkým si sa vyspal ty a podľa toho článku sa zdá, že o tebe vlastne neviem vôbec nič." Prstom ukáže na kôpku skrčeného papiera na zemi a nahnevane pri tom špúli pery. "Hlavne, že o tom povieš niekomu, s kým sa poznáš sotva pár dní."

[Kristián]

+Zhlboka sa nadýchne, aby sa trochu ukľudnil. Uprene jej pozerá do očí, i keď vie, že ona na rozdiel od ostatných pohľadom neuhne. Na to ho pozná príliš dobre.+ Nejde o nič, čo by si musela vedieť. Nie je to nič dôležité. +zakloní hlavu a na chvíľu privrie oči, keď ich opäť otvorí, je už úplne pokojný.+ Musím ísť do práce. +Prehodí si cez plecia sako.+ Nebudem sa ťa vypytovať na tvoj milostný život, keď sa ma ty nebudeš vypytovať na toto, dobre? A nesnaž sa protestovať, je to férová ponuka. +položí jej ruku na plece.+

[Memory]

Ona sa tak rýchlo hnevať neprestala. Strasie jeho ruku a nesúhlasne zavrtí hlavou. "Ako chceš." povie však napokon. "Mám dnes toho veľa, vrátim sa až večer a tú kuchyňu by mali prísť dnes urobiť." Bez ďalších rečí prejde okolo neho, poberie sa do svojej izby, kde sa oblečie a potom sa premiestni do salónu.

[Kristián]

+Nič na to nepovie. Čo by na to asi aj tak mohol povedať? Keď Memory odíde, vyjde von, sadne do auta a naštartuje. Predtým však, než sa odvezie do práce, rozhodne sa staviť na Mýtinke, aby poďakoval za jedlo a nenápadne vyzistil, ako sa Bea má. Jednoducho mu to nedá pokoj.+