Kristiánova spálňa

[Kristián]

+Spustí ruky z jej ramien a mračí sa. Pokrúti hlavou.+ Memory, nerob mi to ťažšie, než už to pre mňa je. +pri zmienke o Bei sa zamračí ešte viac a niečo sa v jeho očiach mihne, no potom zas len pokrúti hlavou.+ Bea o tom vie....a už sa ma prosím nič nepýtaj. Snáď ti všetko jedného dňa vysvetlím, teraz o tom nemôžem a nechcem hovoriť. Prosím, nezťažuj mi to ešte viac. +pozrie na ňu skoro zúfalo. Ako Mem spomenie auto, otočí hlavu a aj on pozrie von oknom. To že tam Hummera vidí, ho prekvapí, čiastočne zarmúti, ale súčasne poteší.+ Myslel som, že ho tu nebude nechávať. +povie len, no v skutočnosti myslí na to, že nikdy nedopustí, aby sa mu niečo stalo už len preto, že je od nej.+ Budem musieť ísť, letí mi lietadlo. +povie, keď na ňu opäť pozrie.+ Nehnevaj sa na mňa, Mer. Uvidíme sa. +malinko sa povzbudivo usmeje a dá jej pusu na čelo. Potom vezme svoje kufre a poberie sa von.+

[Memory]

"Kedy?" plačlivo, lebo už je jej jasné, že to myslí smrteľne vážne. Ide hneď za ním a i keď by ho rada zastavila, neurobí to, pretože vie, že keď sa jej brat pre niečo rozhodne, ťažko ho zastaviť.