Obývačka

[Nesmrtelný]

(Tak, tak, ale na LoSu je možné všechno. )

+Baví ho a zároveň se mu líbí jak jí dostává opakovaně do rozpaků, teď se dokonce začervenala+ Cokoliv v čem je maso. Nejsem vybíraví. Za svůj život jsem už z nutnosti jedl všelijaké podivné věci +posadí se zase vzpřímeně a nasadí neutrální obličej+ Myslím že už je načase abych šel +zhodnotí situaci+ Vy se zdáte opravdu unavená a tuším že váš bratr bude potřebovat podporu, ač si oni neřekne a dobrovolně jí nepřijme. Ostatně, my muži jsme už hold takoví +povstane+ Bylo mi velký potěšením vás pobavit a opět se s vámi setkat +vezme jí za ruku a políbí ji+ S dovolením si vezmu togu +sebere inkriminované oblečení, protože to tu nechávat je poněkud dost nevhodné+ zbytek je váš +netřeba dodávat že půlka zlatého na závěsech je skutečné zlato, koberec je tak sto let starý o míse ani nemluvě+ Cestu ven najdu sám +ujistí ji a odejde+

[Memory]

"Dobre, akoby to už bolo nachystané." uculí sa.
"To je jedna z vecí, ktoré na mužoch asi nepochopím, to nepokoriteľné ego." povzdychne si (i keď muži s veľkým egom sú sexy ...na zabitie, ale sexy ).
"Tak...no..dobre, ja to schovám, dokým sa zas nezastavíte. Dobrú noc." zaželá mu.

[Memory]

Objedná si telefonicky dovoz nejakého jedla, lebo variť sa jej naozaj nechce. Zapáli oheň v krbe, uvedlebí sa na gauči aj s medvedíkom a neprítomne zíza do plameňov.

[Kristián]

+V predsieni si zloží kabát a vojde do obývačky, v ktorej je vďaka krbu príjemne teplo.+ Ahoj, myslel som, že prídeš večer... +No keď si všimne, ako potichu a smutne sedí na gauči, zamračí sa.+ Čo sa stalo? +sadne si do kresla oproti nej a skúmavo sa na ňu zahľadí.+

[Memory]

"Nič." pokrúti hlavou a stále pozerá do plameňov. Medvedíka nenápadne schovala pod deku, keď ho počula prichádzať. Dnes nemá náladu na vyšetrovacie otázky. "Objednala som jedlo. Je v kuchyni, ak si hladný."

[Kristián]

+Neprestáva na ňu skúmavo hľadieť. Je jasné, že jej neverí, prečo by sa inak tvárila tak, ako sa tvári, keby jej nič nebolo?+ Čo by som dal za to, keby som vám, ženám dokázal čítať myšlienky. +no vzápätí pokrúti hlavou.+ Ale mám pocit, že aj tak by mi to nepomohlo. +Už dlšie rozmýšľal nad tým, či povedala Memory o Bei a teraz sa konečne rozhodol.+ Mer, ja viem, že v poslednom čase sa správam hrozne, obmedzujem ťa a neustále vypočúvam, ale je to preto, že sa o teba bojím. Aj keď viem, že ani to mi nedáva právo zasahovať ti do života. Rozmýšľal som nad tým, čo si mi povedala. +oprie sa do kresla a lakte položí na opierky. Zahľadí sa cez okno na jazero.+ Viem, že môj život sa neustále točí len okolo toho jedného a.... možno je na čase to konečne zmeniť. Ja... +v tom mu odrazu zapípa telefón. Vytiahne ho a pozrie na displej. Behom pár sekúnd sa jeho výraz zmení na nepoznanie a on vyskočí na nohy.+ Musím teraz odísť. +oznámi a už sa zberá ku dverám.+

[Memory]

Potichu ho sleduje a jej melancholickú náladu vystrieda zvedavosť. Konečne to z neho lezie. Pomyslí si v duchu a trochu sa pri tom usmeje. Nemieni ho však prerušovať. Keď sa odrazu ozve Krisov mobil, nedokáže nenadskočiť, čo sa tak zľakne. Ešte viac ju vyľaká pohľad do jeho tváre. "Stalo sa... niečo?" opýta sa ustráchane a napäto naňho hľadí. Keď sa Kris postaví, postaví sa aj ona. "Kris, čo sa deje? Kam ideš? Súvisí to....s nimi?" priblíži sa k nemu a chytí sa jeho ramena, aby na ňu pozrel.

[Kristián]

+Keď vidí, aká je Memory vystrašená, usmeje sa na ňu. Chytí jej tvár do rúk a pobozká ju na čelo.+ Neboj sa. Musím si len niečo overiť. Za pár dní som späť. +Oblečie si kabát.+

[Memory]

Vidí na ňom, že prehovárať ho, aby nikam nešiel, nemá zmysel. Tak len nemo prikývne. "Buď opatrný." šepne medzi dverami, než Kris vyjde von.

[Kristián]

Budem. Tiež buď opatrná. Vrátim sa, len čo to bude možné. Keby niečo, volaj, alebo pošli tú tvoju...sovu. +zatvári sa vážne, no potom sa usmeje, naštartuje Hummer a odfrčí preč.+