Memorina spálňa a horná kúpeľňa

[Memory]

"Uhm." prikývne a keď prechádza okolo nej, opäť sa naňho usmeje. Ešte to tam všetko skontroluje a potom sa ponáhľa za Chrisom.

[Memory]

Vojde do svojej izby, ešte začuje Krisov hlas, tak sa tým upokojí, že je doma a ponhľa sa do kúpeľne, kde si dá rýchlu sprchu, vysuší si vlasy a začne ich rýchlo upravovať.

[Kristián]

+S krátkym zaklopaní vojde do jej izby a oprie sa o zárubňu dverí do kúpeľne. Musí sa trcohu pousmiať, keď ju vidí si takmer súčastne zopínať vlasy, lakovať nechty a maľovať sa.+ Vy ženy ste obdivuhodné. +Povie s malým úsmevom.+ Som rád, že si už doma. +Povie po chvíli a musí sa veľmi premáhať, aby jeho výraz neprezradil ako vážne to myslí.+ Ako bolo na Mýtinke?

[Memory]

"Hm?" takmer ho nepočúva, ako sa snaží všetko rýchlo dokončiť, až si tuškou pichne do oka. "Au, sakra! Dobre, spala som u Chrisa." oznámi a konečne naňho pozrie, keď je už takmer hotová. Až teraz si všimne, aký je pochudnutý. "Kris?" povie s obavou hlase a skúmavo si ho prezerá. "Čo si robil, keď som tu nebola. Vyzeráš akoby ti nedávali najesť. A prečo vlastne nie si oblečený? Dnes je ten Styxin ples." až teraz si uvedomí, že to, čo má Kris na sebe ani zďaleka nepripomína oblek.

[Kristián]

+Vykúzli na tvári bezstarostný úsmev.+ Nič mi nie je, len som mal veľa práce. To je všetko. A na ten ples to nestíham, ešte musím niečo vybaviť. Keby si ma u Styx ospravedlnila. Dole som ti pre ňu nachystal kyticu ruží. Snáď to pochopí.

[Memory]

Prejde okolo neho a začne sa súkať do šiat. "Môžeš sa otočiť na chviľku?" požiada, keď si rozviaže župan a keď sa kris otočí, začne sa súkať do šiat. Korzet už na sebe mala. "Styx to pochopí, ale ja to nechápem. Život predsa nie je len práca. Čo Bea? Nemali ste tam ísť spolu? Ehm...môžeš mi to prosím ťa zaviazať? Blbé šaty!"

[Kristián]

+Podíde k nej a začne jej zaväzovať šaty.+ Bei do toho tiež niečo vošlo. +Utiahne poslednú šnúrku a zaviaže ju.+ Ale súhlasím, že treba aj oddychovať. Čo by si povedala na to, keby sme šli na dovolenku. Len my dvaja...povedzme niekam k moru. Odkedy som prišiel sme sa poriadne nevideli. +zahľadí sa na ňu spýtavo.+

[Memory]

"Na dovolenku?" prekvapeńe zamrká, opatrne naňho pozrie a rozmýšľa, či nemá horúčku. "Čo sa stalo? Nikdy si nebol taký...sentimentálny. Nemáš nejakú nevyliečiteľnú chorobu, že nie?" pozerá naňho dosť vystrašene.

[Kristián]

+Zasmeje sa.+ Nie, nemám nevyliečiteľnú chorobu a rozhodne sa nechystám tak skoro umrieť. Len som myslel, že by to nebolo zlé. +pokrčí ramená.+

[Memory]

"Dobre, lebo si ma dosť vydesil." pozrie naňho vyčítavo a potom jej padne zrak na hodinky. "Kruci, meškám! Keď sa vrátim, tak sa o tom porozprávame...a Kris.....budeš tu, keď sa vrátim, však?" napadne ju, či nechce náhodou zdrhúť.