Kristiánova spálňa

[Memory]

Spálňa Kristiána Aeternusa

[Kristián]

+Izbu nájde pomerne ľahko. Vybalí si veci....zdá sa, že sa tu zdrží nejaký čas. Zapáli si cigaretu, ale hneď ju zas zahasí. I keď si je istý, že Mer by ho nenechala spať vonku za to, že jej to tu zadymí, nechystá sa to riskovať. Natiahne sa na posteľ a pred tým, než zaspí, vytiahne si knihu a ešte chvíľu číta.+

[Kristián]

Strhne sa zo spánku. V okamihu sa mu v ruke objaví jeho cestovná beretta, ktorú si, ako každý večer, strčil pod vankúš. Chvíľu nehybne mieri do tmy. Chladným pohľadom prečesáva všetky kúty, keď však nenarazí na nič neobvyklé, privrie oči a pokrúti hlavou. Pištoľ opäť zaistí, no pod vankúš ju nevráti. Zvalí sa naznak do perín a voľnou rukou si pretrie tvár. Potom pozrie na hodinky. I keď je len pol šiestej ráno, vie, že už nezaspí. Postaví sa a berettu si zastrčí za opasok pyžamových nohavíc. Takto vyzbrojený sa pomaly poberie do kúpeľne a potom do kuchyne.

[Kristián]

Odklopí falošné dno kufra a povyberá si odtiaľ pár vecičiek. Oblečie sa a poberie sa do obývačky čakať Mer.

[Kristián]

+Zamyslene vojde do izby. Akékoľvek emócie tejto noci z neho absolútne vyprchali a on sa cíti podivne prázdny. Dá si dole sako, rozopne košeľu. Zapáli si. Dnes má na to právo. Natiahne sa na posteľ a dlho len tak bez pohybu hľadí do stropu a premýšľa.+

[Kristián]

+Zobudí sa. Po rannej očiste prezrie dom, či niekde nájde sestru, ale keďže nemá šťastie usúdi, že šla do práce. Poberie sa do soviarne a aj keď sa mu ten spôsob posielania listov zdá divný, napíše krátky odkaz a pošle ho po Sorenovi. Potom si natiahne plavky, vezme uterák (a berettu) a vyjde von na záhradu.+

[Kristián]

+Oblečie si svoj čierny oblek. Naposledy skontroluje či má všetko. Predovšetkým teda pištoľ v podpačnom púzdre. Započúva sa do okolitých zvukov. Z neďalekej spoločenskej miestosti k nemu dolieha zvuk gajd. Prevráti oči. Ak po tomto večere neohluchne, tak už neohluchne nikdy. Sadne si na posteľ a odďaľuje chvíľu keby bude musieť vyjsť z izby.+

[Kristián]

+Vojde aj s Beou dnu. Zavrie dvere a keď sa Bea usadí na posteli, začne sa prechádzať po izbe. Pripomína trochu šelmu v klietke. Konečne zastaví a pozrie Bei do tváre, do očí. Nevie ako začať, no napokon bezmocne zvesí plecia.+ Beatrix, vy ste veľmi krásna žena.... ja nemohol som si nevšimnúť.....je to iste moja chyba, nemal som... +Pokrúti hlavou. Vie že to všetko znie chaoticky.+ Musím vám povedať jednu vec. Nevie o tom nikto, ani Memory nie.+ povie potichu a tvári sa pri tom dosť nešťastne.

[Beatrix]

+sedí jak pěna a sleduje ho+

(ale mohol kris, mohol..evidentně to de)

[Kristián]

+Posadí sa niekde tam, rukou si pretrie tvár a oči, akoby bol naraz veľmi unavený.+ Som gay, Beatrix. +vysype to odrazu. Skloní hlavu, radšej jej ani nepozerá do očí, čo sa cíti tak trápne.+