od Memory » sob říj 09, 2010 1:49 am
Nesmrtelný: Nedokáže sa nepousmiať. "Áno, okrem týchto troch základných potrieb." Nakloní hlavu zľahka na stranu. "Smrť?" prekvapene. "Paradoxné, že to hovoríte práve vy." na chvíľu však stíchne. "Vlastne nie. Skôr by ma to nemalo prekvapiť. Pre ľudí je typické, že považujú za svoj zmysel života to, čo nemajú. Pre chudobného človeka to môžu byť peniaze. Začne sa za nimi hnať, lebo si myslí, že keď bude bohatý, bude konečne šťastný. Ale žiaľ, väčšinou to dopadne tak, že ak ten čloek bohatsvo získa, zistí, že stále nie je šťastný. Možno u vás je to tiež tak." Objedná si u čašníka šálku horúcej čokolády, lebo sedieť tu takto nasucho a filozofovať o živote sa veľmi nedá. "Skôr si myslím, že nejde o to spoznať sám seba, ale zmieriť sa sám zo sebou." zamračí sa sama pre seba. Potom pozrie na Nesmrteľného takým neistým, ospravedlňujúcim pohľadom "Keby som rozprávala príliš veľké nezmysly, zarazte ma, dobre?"
"Máte na mysli jednu z tých troch vecí?" šibalsky sa usmeje. "Poviem to asi takto. Keď som sa rozhodovala o svojom budúcom povolaní, dosť som rozmýšľala nad zmyslom života. Jediné, čo my z toho vyšlo bolo, že keď zomriem, chcem, aby tu po mne niečo ostalo. Alebo skôr, aby tu po mne ostali ľudia, ktorí si ma budú pamätať. Asi preto som si zvolila nakoniec liečiteľstvo." pokrčí ramená.
(Tak možno majú dve také vety;)....keby som príliš filozofovala, zaraz ma. Myslím to vážne. Ja keď sa totiž niekedy rozbehnem, neviem prestať)
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.