od Memory » ned kvě 23, 2010 10:22 pm
Je rada, že ho svojou otázkou nenahnevala. Pomaly, opatrne zdvihne zrak. Najskôr prejde po jeho brade, potom perách, na ktorých je ešte badať jemný úsmev, nose, až sa jej sivozelené, mačacie oči stretnú s jeho husky modrými. Áno, sú fascinujúce. Myslí si v duchu. Určite by nebolo ťažké sa v nich utopiť, keby si to želal.
Spomenie si na pohár šampanského. Odtrhne od neho zrak a napije sa. Keď ho odloží, opäť naňho pozrie. Teraz už vyrovnane a pokojne. "Prečo ste sa so mnou chceli stretnúť?" opýta sa otázku, ktorá jej od začiatku vŕta v hlave.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.