od Memory » čtv kvě 13, 2010 9:11 pm
Zamyslene vojde do izby. Psíci už spia, tak sa potichu presunie do svojej izby, kde si zbalí potrebné oblečenie. Nevie síce, ako dlho bude preč, no dúfa, že sa čoskoro vráti. Ešte raz očami preletí list, čo prišiel pred pár dňami muklovskou poštou. Nemusel byť ani podpísaný, je jasné, kto ho poslal. Povzdychne si, no čo sa dá robiť. Ešte si pred spaním dá rýchlu sprchu, lebo ráno na to nebude čas.
Na druhý deň skoro ráno vezme dvojčatá, kufor a potichu, aby nenarobila príliš veľký hluk, keďže väčšina Mýtinky ešte spí, sa vykradne von, odkiaľ sa odmiesni.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.