od Memory » stř kvě 05, 2010 11:18 pm
Keď si ju k sebe tak náhle pritiahne, takmer stratí rovnováhu, no zachytí sa o jeho ramená. Bozk mu oplatí rovnako hlbokým bozkom. A hneď sa cíti o čosi šťastnejšie. "Prídi." dýchne mu do úst. No potom sa už naozaj odtiahne a odmiestni sa domov, pričom mu venuje posledný žiarivý úsmev.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.