od Memory » čtv led 26, 2012 10:23 pm
V prvej chvíli nevie, či sa smiať alebo plakať, no keď uvidí na ľade krv, urobí inštinktívne krok vpred, ale včas sa spamätá. Beztak to bude mať len "zlomený nos" a zaslúžil si to. Otočí sa, že sa poberie niekam ďalej, odkiaľ by sa mohla odmiestniť, no stále jej to nedá, tak pozerá Billovým smerom, či je v poriadku a ako tak pri tom ide, otočí zas hlavu, že bude radšej hľadieť pred seba, nevšimne si jedného pekne hrubého konára. Vrazí doňho čelom, až ju to hodí k zemi a je len počuť hlasné: "Kur.... Sakra!"
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.