Kuchyňa s jedálňou a hornou terasou

[Memory]

"Poznáš ma dostatočne na to, aby si vedel, čo ti odpoviem." opláca mu jeho chladný pohľad bez štipky strachu. "Ak tam ale so mnou pôjdeš, nesmieš sa takto tváriť." kútikmi úst jej nepatrne zacuká.

[Kristián]

+Jemu to však tak vtipné nepripadá.+ Pôjdem tam s tebou, ale nie kvôli zábave. +Vyhlási napokon tónom, akože diskusia skončila. Dopije kávu, postaví sa a podíde k nej. Vtisne jej na jej zamračené čelo letmý bozk.+ Nemrač sa, Mer. Vieš veľmi dobre prečo to robím. +Odtiahne sa, poberie sa k dverám skôr, než začne niečo namietať, alebo kometovať to, že raňajkuje ozbrojený. Bez slova vyjde z miestnosti.+

[Memory]

Skôr než stihne niečo povedať, je preč. Nahnevane za ním zakričí. "Neviem, kto koho naposledy ťahal z prúseru." nechcela tu tému vyťahovať, ale keď sa správa ako taký....starší brat... No on ju buď nepočul, alebo sa tváril, že nepočuje. Zostala v kuchyni sama. Naštvane si odpije z pohára a začíta sa do DV. Napadne jej, či to bol skutočne taký dobrý nápad, dotiahnuť ho sem.

[Kristián]

+Podarí sa mu dostať ich do kuchyňe. Usadí Mer na stoličku a začne pripravovať raňajky. Poriadne ho prekvapí, keď nájde plnú chladničku. Musí sa trochu pousmiať, no keďže je otočený chrbtom, sestra ho nevidí. Nepovie ani slovo.+

[Memory]

Zamyslene ho pozoruje. "Mrzí ma to." povie po chvíli. "Bola som na teba protivná a potom.... nechcela som, aby si sa vracal sám, ale vieš.... doteraz mi nikto nediktoval, čo smiem a nesmiem. Nechcem meniť svoj život, Kris. Mám tu priateľov. Rada by som, aby si si ich obľúbil. A navyše... tu nič nehrozí." prosebným pohľadom hľadí na jeho chrbát.

[Kristián]

+Otočí sa, až keď má raňajky prichystané. Doprostred stola položí tanier s chlebíčkami a pred každého postaví pohár teplého čaju. Sadne si a až potom pozrie sestre do očí. Mračí sa, no nie preto, že by sa hneval, skôr rozmýšľa, ako to všetko čo najrozumnejšie naformulovať.+ Neprišiel som sem, aby som ti prevrátil život hore nohami. +začne potichu. Vezme do rúk pohár a chvíľu si na ňom ohrieva dlane. Napokon sa predsa len k tomu rozhovoru dopracovali.+ Viem, že túto zem považuješ za bezpečnú, ale je to naozaj tak? Aspoň ma vypočuj, než sa so mnou začneš opäť hádať. +Zarazí ju hneď, ako sa začne nadychovať.+ Oni nás nájdu Mer. Ako môžeš vedieť, že tu už nie sú? Že niekto z tvojich priateľov nie je jedným z nich? Ja im chcem veriť. Vieš veľmi dobre, že sa snažím. Ale po tom všetkom, čo sa stalo, mi nemôžeš vyčítať obozretnosť.+ Fúkne do poháru a napije sa.

[Memory]

Počúva ho a potichu usrkáva teplý čaj. Zavrtí hlavou. "Som si istá, že tu nič nehrozí." povie napokon, keď sa v miestnosti rozľahne ticho. Jej hlas je tichulinký, ale pevný. V tomto si je stopercentne istá.

[Kristián]

+Chvíľu ju skúmavo pozoruje. Napokon prikývne.+ Verím, že tomu veríš. A aj keď si väčšinou dokázala ľudí dobre odhadnúť, mne to nestačí. +Odmlčí sa. Keď naňho Mer tak sľúčene pozerá, povzdychne si, ale dodá.+ Budem sa stále snažiť, no ostražitý byť neprestanem. Ty by si mala byť tiež. +Dopije a postaví sa. Podíde k nej.+ Pôjdem si pospať. Mala by si sa najesť, si strašne chuduliká. +Skloní sa pobozká ju na čelo.+ Buď opatrná, Mery. Nikdy by som si neodpustil, keby sa ti kvôli mne niečo stalo. +Odtiahne sa, ešte ju pohladí ju po tvári a výjde z miestnosti.+

[Memory]

Ešte dlho sedí v kuchyni, keď odíde. Krúti po stole s pohárom a neprítomne pozerá do blba. Neustále si premieta udalosti spred niekoľkých mesiacov, ktorými sa toto všetko začalo. Pohne sa, až keď ranný slnečný svit zaleje celú kuchyňu. Chlebíčkov sa ani nedotkla. Prešla ju chuť. Zodvihne sa od stolu, chlebíčky dá do chladničky a poberie sa do svojej izby.

[Wenai Lafayette]

+snaží se dostat zpátky do společenské místnosti, ale zabloudí+ Hele, lednička, taky dobrý. +Nenápadně ji otevře a zkoumá co tam všechno mají+