Predný vchod

[Memory]

Premiestni sa pred vchod. Ešte stále je naštvaná. "Čo si o sebe, sakra, myslí?!" šomre si sama pre seba. Vojde dnu, no po chvíli zas vylezie, čaká, kedy sa Kris vráti. Aby sa trochu ukľudnila, ide pozrieť do soviarne, či neprišla pošta.

[Kristián]

+Vonku je už takmer úplne svetlo, keď zaparkuje pred domom. Pomaly vystúpi a než vojde do domu, zapáli si jednu cigaretu.+

[Memory]

Vybehne von a vyzerá pri tom trochu šialene. Keď zbadá Krisa, nesmierne sa jej uľaví, no súčasne dostane chuť naňho nepríčetne vrieskať. "Kde si bol??!!" takmer sa k nemu rozbehne a pri tom uvažuje, či ho má nakopať, alebo objať. Nakoniec sa rozhodne pre objatie. Ani jej v tej chvíli nevadí, že stále drží cigaretu. "Toto mi už nikdy neurob! Myslela som.... Už to nikdy neurob." šepká mu do ucha a slzy má na krajíčku.

[Kristián]

+Len neochotne zahasí cigaretu. Nemôže si však odpustiť byť nepríjemný. Chytí ju za ramená odtisne od seba. Počká, kým mu pozrie do očí. Uvedomuje si, že jeho pohľad je tvrdý, no čo iné od neho môže očakávať?+ Ty si ma tam predsa nechala a povedala, aby som sa domov dostal sám. Nemáš najmenšie právo mi čokoľvek vyčítať. +Jeho hlas znie chladne, no keď vidí jej výraz, nedokáže sa na ňu ani poriadne hnevať.+ Memory, prisahám, že sa z teba zbláznim. Aspoň teraz vidíš, ako sa cítim ja, keď ťa nechávam potulovať sa samú s upírmi a ktovie s kým. +Pritiahne si ju k sebe a tentoraz ju obíjme.+ Ako toto spolu vydržíme?

[Memory]

Chcela by namietať, hádať sa s ním, ale dobre si uvedomuje, že to bola jej chyba, nemôže mu to vyčítať. Keď ju zovrie v náručí, zaborí tvár do jeho ramena a má čo robiť, aby sa mu tam nerozplakala. "Neviem." zašepká potichu, to je jediné na čo sa zmohne.

[Kristián]

+Ešte chvíľu tam s ňou stojí kým sa Mer nezačne klepať zimou.+ Poď, lebo mi tu zamrzneš. +pomocou diaľkového ovládača zamkne auto a oboch, stále v objatí, lebo Memory sa ho drží ako kliešť, ich vmanévruje do domu.+

[Memory]

Primiestni sa tam v obložení darčekov z Mýtinky. Kris tam nie je, takže vytiahne telefón a snaží sa ho zohnať. Tentoraz to Kris zdvihne po druhom zazvonení. Keď ju ubezpečíí, že určite večer príde, vybaví ešte niekoľko telefonátov a obiednávok na dnešnú párty a pustí sa do zariadzovania.

[Kristián]

+Dorazí z práce, takmer sa vo dverách zrazí s nejakým chlapom.+ Memory? +zavolá do priestoru, ale sestru nikde nevidí. Až mu niekto povie, že odišla do izby. Poberie sa za ňou, v ruke nesie zabalený balíček.+

[Kristián]

+Po značne dlhom čase, čo sa len tak vozil po škótskej vysočine, pneumatiky Hummera zaškrípu na príjazdovej ceste. Vystúpi von. Okolie domu je tiché, takže z toho usúdi, že večierok už skončil. Úľavne si vydýchne. Oprie sa o kaputu a zapáli si cigaretu. Bol to náročný deň. Zamračene pozoruje tmavé mraky na nočnej oblohe. Aj po niekoľko hodinovom prevážaní sa nemôže z hlavy vytesniť dnešný rozhovor s Beou. Zahasí cigaretu, až keď v ústach ucíti štipľavý zápach ohoreného filtra. Odhodí ju na zem a vykročí k domu.+

[Personál]

+Zásilková služba zaparkuje před barákem. Pošťák zazvoní jednou, podruhý, a potřetí se o zvonek decáánko opře. Pak to nechá být, ať buď dojdou otevřít, nebo jim nechá zásilku před dveřma. Ale bylo mu kladený na srdce, aby to tam dovezl hodně rychle a začerstva, takže by rád dostal i podpis. Zatím zaběhne do auta a nachystá si předávku.+

Ti snad nemají kuchyň, nebo co...+zavrčí si pro sebe lehce závistivě, jak to jídlo krásně voní+