Spoločenská miestnosť

[Kristián]

+Už sa nadychuje kvôli otázke "Prečo?", ale keďže sa Mer tak rýchlo vytratí, stihne sa len zamračiť. Naleje si do pohára trochu skotské a ešte chvíľu tam len tak potichu sedí. Dopije a tiež sa poberie spať.+

[Kristián]

+Donesie to všetko do spločenskej miestnosti. Musí však nad tým pokrútiť hlavou. I keď by to prišlo z Mýtinky, vôbec by sa nečudoval, ak by do toho Bea primiešala nejaký jed....jednoznačne by si to za svoje dnešné správanie zaslúžil.
Všetko uloží do chladničky a pre Mer k tomu napíše krátky odkaz, keby sa zobudila skôr než on:
Prišlo to vraj z Mýtinky. Radšej to však nejakými tými tvojimi kúzlami skontroluj, či nie je otrávené. Mohol to tiež poslať niekto z mojich priateľov.
Ako tam vpisuje to posledné slovo, tak sa trpko uškrnie. Zavrie chladničku a odíde do svojej izby.+

[Memory]

Vojde dnu a tak akosi automaticky otvorí chladničku. Prekvapene zamrká, keď tam na ňu čaká niekoľko misiek s jedlom. Prečíta si Krisov odkaz a nepatrne sa zamračí. Vytiahne prútik, párkrát ním zamáva na jedlom, ale nič nenasvedčuje tomu, že by tam mal byť nejaký jed....aspoň mudlovského typu. Elixíry sa takto odhaliť predsa len nedajú. Ale kedže má takú blbú náladu, rozhodne sa to risknúť. Jedlo je samozrejme výborné a nič zlé sa neudeje ani po piatich minútach. Kúzlom ho teda ohreje a naservíruje pre seba aj pre brata. Sadne si za pult a roztvorí noviny. Sem tam si z taniera niečo uždibne, ale chuť moc do jedla nemá.

[Kristián]

+Rozplávaný, osprchovaný a oblečený vojde do miestnosti.+ Je to v poriadku? +kývne smerom k jedlu a sadne si na vedľajšiu stoličku.+ Môžeš mi vysvetliť, prečo nesmieme používať kuchyňu? Čo sa včera stalo? +uprene sa na ňu zahľadí.+

[Memory]

Keď Kris vojde, ani nezdvihne pohľad. Jednak preto, lebo nechce aby videl, že vyzerá tak zničene a jednak, práve číta veľmi zaujímavý článok o ňom a o Bei. "Mhhm". Len prikývne, akože jedlo je v poriadku. Druhú otázku ani nezaregistruje, alebo ju skôr ignoruje. Pozrie naňho, až keď článok dočíta. "Čo je to tajomstvo, ktoré si prezradil Bei a ja o ňom neviem?" zamáva mu novinami pred očami, lebo sa tvári nechápavo.

[Kristián]

+Napichne vidličkou kúsok mäsa, keďže podľa Mer je to v poriadku, ale než si ho vloží do úst, prekvapene sa pri sestrinej otázke zarazí. Vezme si od nej noviny a v rýchlosti preletí článok. Ako jeho oči kĺžu nižšie, je stále zamračenejší, až sa napokon tvári dosť naštvane.+ Kto je tá Storm? +opýta sa potichu, no v očiach mu blčí hnev.+

[Memory]

"Je to miestna novinárka. Premieňa sa na muchu, takže si nikdy nikto nemôže byť istý, či je v miestnosti úplne sám." Prekríži si ruky na prsia, hlavu nakloní mierne na stranu a spýtavý pohľad upiera do jeho nahnevanej tváre. "Tak, o čo ide?"

[Kristián]

+To, že ho niekto takto dokáže odpočúvať, ho poriadne vytočí a nemenej vystraší. Keby nebola Storm novinárka, ale jedna z "nich", mohli byť už všetci mŕtvi. Zovrie dlaň v päsť, až mu zbelejú hánky. Cíti na sebe sestrin spýtavý pohľad, ťažko povedať, či ho to naštve ešte viac, každopádne, navonok sa upokojí. Skrčí noviny a odhodí ich do kúta.+ Zabudni na to. +prehlási potichu. Tým je preňho téma uzavretá. Opäť uchopí vidličku.+

[Memory]

"To teda nezabudnem." Nevzdáva sa tak ľahko. "Kristián, povedz mi o tom." Neprestane naliehať.

[Kristián]

+Pár posledných dní sa cíti byť podráždený, ale toto je už posledná kvapka. Prudko sa postaví, až sa prevráti barová stolička, na ktorej sedel.+ Čo to má do čerta znamenať? Ja ti mám hovoriť všetko a ty mi nepovieš nič? Som ti zaviazaný, to vieš, ale aj napriek tomu nemáš právo strkať nos do mojich záležitostí. +jeho naštvaný hlas v tichej miestnosti pôsobí ešte desivejším dojmom.+