Kuchyňa s terasou

[Memory]

Nová kuchyňa na hornom poschodí.
(Vstup cudzích osôb len so súhlasom domácich)

Horná terasa s výhľadom na jazero, taktiež po rekonštrukcii.

[Memory]

Darčeky do kuchyne od Amona a Beatrix

[Kristián]

+Vráti sa, keď je už vonku takmer úplná tma. Bez rozmýšľania zamieri do kuchyne, len tak podvedome si uvedomí, že už im ju urobili. Ani ho neprekvapí tá rýchlosť. Zdá sa, že v tomto svete je možné všetko. Automaticky pootvára zopár skriniek, keď konečne narazí na to, čo hľadal. Vytiahne fľašu dvanásťročnej whisky, pohár a sťažka sa zvezie na stoličku pri stole. Pištoľ z podpažného púzdra si položí pred seba. Vezme fľašku a výdatne si z nej naleje do pohára. Naraz ho vypije a za ním si nalieva hneď ďalší.+

[Memory]

Nájde Krisa v kuchyni s pohárom v ruke a z dvoch tretín vypitou fľašou whisky. Chvíľu naňho vyjavene hľadí, kým sa spamätá. Takto piť ho ešte nikdy nevidela. "Kris," podíde bližšie, "čo sa stalo?" opýta sa opatrne. Bojí sa, že je to kvôli nej a tej ich raňajšej hádke.

[Kristián]

+Už tam dlhšiu dobu len tak neprítomne sedí, Memory zaregistruje, až keď ho osloví. Zdvihne pohľad a zadíva sa na ňu, chvíľu mu trvá než zaostrí, potom však zrak opäť sklopí. Pokrúti hlavou a hodí do seba ďalší pohárik. Po tvári mu prebehne kŕč, akoby pil niečo odporné, pravdou však je, že je to skôr reflex, lebo tú chuť už vôbec nevníma.+ Beatrix je v nemocnici. +povie napokon tichým hlasom.+

[Memory]

Počas niekoľkých úderov srdca je ticho, než konečne prehovorí. "V nemocnici? Čo sa jej stalo?" opýta sa s obavou v hlase. "Je v poriadku?"

[Kristián]

Bude. Neviem všetky podrobnosti. +takmer šepká.+ Mala nehodu na aute. Keď išla od nás. +Prehrabne si jednou rukou vlasy.+ Bola opitá, nemal som ju nechať odísť v takom stave. Je to moja chyba. +Jeho hlas je takmer bez emócií, tichý, no jeho tvár a zamračený pohľad, i keď nesústredený prezrádza, ako veľmi si to vyčíta. Načiahne sa po fľaši, že si naleje ďalší pohár.+

[Memory]

Stojí tam ako obarená, len naňho zíza, keď si to však uvedomí, spamätá sa. Fľašu mu vezme ešte pred tým, než sa jej jeho prsty dotknú. Odloží ju na pult a potom si sadne na vedľajšiu stoličku. Dotkne sa jeho líca a jeho tvár si otočí k sebe, aby mu videla do očí. "Vy ste spolu niečo mali?" položí otázku otázok.

[Kristián]

+Zamračí sa ešte viac. Odstrčí jej ruku a oprie sa do operadla, aby bol mimo jej dosah. Trochu sa pri tom zakníše.+ Samozrejme, že nie. +povie dotknuto, nie už tak tichým hlasom.

[Memory]

Nesnaží sa ho viac dotýkať. Položí si ruky do lona a len naňho chvíľu bez slova hľadí, i keď sa on vyhýba jej pohľadu. "Tak prečo by to mala byť tvoja chyba?" pokrúti nechápavo hlavou.