Kristiánova spálňa

[Beatrix]

+chvílu jenom kouká a pak jí do očí vhrknou slzy, ale nechce mu tam kňučet, tak jenom přikývne+ jo...to přece..nevadí...+snaží se šeptat, protože normálním hlasem by ze sebe nix nedostala.+ to je..normální...+zhluboka se nadechne a utře si hřbetem ruky oči, takže si pěkně rozmaže řasenku+ já...už vás nebudu zdržovat...a..nemáte se za co stydět, vy ne. +vypadne od tam jak namydlenej blesk+

[Kristián]

+Ešte dlho tam sedí, keď Bea odíde.+ Úplne normálne. +vydýchne potichu. Že sa on pred pár mesiacmi nenechal zabiť. Vytiahne berettu z púzdra a chvíľu sa s ňou len tak pohráva, až by sa mohlo zdať, že má niečo v úmysle... Zastrčí ju však späť, postaví sa pevným krokom výjde z izby. Zamieri von, naštartuje svojho Hummra a odfrčí niekam preč.+

[Kristián]

+Po tom ako dlhšiu dobu blúdil knísavým krokom po dome a hľadal zbraň a sestru, vrazí už celkom naštvane do svojej izby. Zo zamknutého kufra vytiahne svoju SIG Mosquito. Na mobile vytočí Memoryine čislo, no keď sa tam ozve len odkazovačka, hodí ho na posteľ. Netuší, kde by mohla byť, no je rozhodnutý, ísť ju hľadať. Nejakým prezliekaním, sprchovaním sa nezaťažuje. Vezme kľúčiky od auta a vybehne von.+

[Memory]

Podarí sa jej Krisa nejako dopraviť do izby, aj keď ide vlastne len vedľa neho, lebo jej nedovolí sa ho dotýkať. Len čo sa Kris uloží do postele, dá mu dole košeľu a zistí, že je poriadne domlátený nie len na tvári, ale aj na celom tele. Vybehne z izby, vezme si svoju liečiteľskú tašku a o chvíľu je počuť spoza zavretých dverí dosť ostrú hádku. Asi po polhodine vyjde Mem von. Tašku hodí do kúta a ešte stále sa tvári dosť naštvane.

[Kristián]

+Včera sa nakoniec dostal do postele až po polnoci. Musel ešte vybovavať nejaké veci ohľadom práce a volal tiež Memory, či je v poriadku (o svojom zranení mu samozrejme nepovedala ani ň), takže sa ráno zobudí trochu rozlámaný. A to sa mu tentoraz ani nesnívala žiadna nočná mora. Ešte chviľu len tak leží, hľadí do stropu a v rukách obracia berettu, ktorú pred chvíľou vytiahol spod vankúša. Ale keď si spomenie na dnešné rande s Beou, konečne sa usmeje a aj sa mu lepšie lezie z postele.+

[Kristián]

+Dá si rýchlu sprchu, oblečie si klasicky tmavé rifle, košeľu a sako...poriadne sa ozbrojí aspoň dvoma zbraňami, navonia sa a vyjde von. Najskôr skontroluje auto, ktoré mu požičovňa doviezla. Pri tom si povzdychne, že by si už mal zohnať nové, vlastné. Nasadne, naštartuje a zamieri na Mýtinku pre Beu.+

[Kristián]

+Asi po piatich dňoch letargie, keď o všetkom premýšľal a vstával len aby si došiel na záchod, nakŕmil psy, prípadne sám seba, sa konečne zdvihne z postele. Ešte síce stále nie je rozhodnutý, čo urobí, no je mu jasné, že takto tu hniť už ďalej nemôže. Postaví sa, až sa mu na chvíľu zamotá hlava, no hneď to prejde a zamieri do kúpeľne.+

[Kristián]

+Zavrie sa v izbe, zapne počítač, vybaví nejaké veci do práce a potom urobí zopár telefonátov, aby o tom mieste zistil, čo najviac....referencie a podobne. Nie sú zlé. Tak sa potom ešte o čosi pokojnešie poberie do kúpeľne a o chvíľu do postele, i keď ešte dlho nemôže zaspať.+

[Beatrix]

(O jakým místě? Esi myslíš Centrum, tak bych řekla, že nejsou zlý, když je to mý! )

[Kristián]

(Veď práve, keďže je to tvoje, vidíš to skreslene. Najlepší názor je v tomto prípade od tretej, nezasvetenej osoby...)