Obývačka

[Memory]

Vojde do obývačky. Vie, že jej šaty sú trochu vyzývavé, no než stihne Kris niečo povedať, predbehne ho. "Som už veľké dievča. Ak nebudeš komentovať moje šaty, odveziem sa s tebou v aute." založí si ruky na prsia a tvári sa pri tom dosť nekompromisne.

[Kristián]

+Pokrúti nesúhlasne hlavou, no rozhodne sa byť ticho, keďže Mer súhlasí s autovým presunom. Napokon len prikývne. Podrží jej dvere, spoločne vyjdú pred dom, sadnú do Hummera a odídu do Slastí.+

[Memory]

Vojde do obývačky a kým jej drahý bráško dorazí, začita sa do nového DV.

[Memory]

Všetky výtlačky, čo sa jej tam nakopili už prečítala a Kristián stále nikde. Pomaly sa oňho začína strachovať. Nemala ho nechať ísť samého. Ako mohla byť taká blbá??? Vytiahne telefon a snaží sa mu dovolať, ale ozýva sa len odkazovač. Tak teraz už pomaly ale isto začína chytať hysák.

[Memory]

Celá nervózna pobehuje po dome. Má v pláne volať aj ministerstvo, nech ho idú nájsť, keď započuje zvuk pneumatík na príjaždovej, štrkovej ceste. Bez ohľadu na to, že by mohlo ísť o nebezpečenstvo, vyštartuje ku vchodovým dverám.

[Memory]

Sadne si na gauč, zatiaľ čo Kris odloží knihy na stôl a zo šuflíka vyberie svoju berettu. Pohladí ju, akoby šlo o nejakú jeho obľúbenú hračku, na čo musí len Memory pokrútiť nechápavo hlavou. "Povedal si, že nebudú predpokladať, že by si prežil. Navyše, toto je to posledné miesto, kam by ťa prišli hľadať. A keby k tomu aj náááhodou došlo, nie som celkom bezmocná. To predsa dobre vieš." povzdychne si a unavene si pretrie oči. "Vážne, Kris. Ničíš život mne, aj sebe. Rozmýšľal si nad tým, čo som ti povedala?"

[Kristián]

+Berettu si zastrčí do podpažného púzdra a hneď sa cíti o čosi pokojnejšie. To čo však Mer hovorí, ho veľmi neupokojuje. Posadí sa na obierku kresla oproti gauču, na ktorom sedí.+ Ver mi sestrička, proti nikomu z nich by si nemala šancu, byť si schopná čarodejnica. +zamračí sa.+ Neprišiel som sem na to, aby som ti ničil život, ale aby som ho chránil. +pri jej otázke sa ostane chvíľu ticho mračiť.+ Nemyslím si, že by o mňa stála. +povie napokon tichým hlasom.+ Zachoval som sa k nej..... ako kretén. Ak pred tým ku mne niečo cítila, teraz ma musí nenávidieť. Nie, Mer... +zdvihne ruku, aby ju umlčal, lebo vidí, že už mu chce oponovať.+ Sľúbim ti, že ťa nebudem toľko obmedzovať, pokiaľ mi vždy dáš vedieť, kam ideš a ty sa zato nebudeš snažiť vyriešiť môj osobný život, dobre?

[Memory]

Chvíľu sa tvári, akoby sa s ním o tom chcela dohadovať, no napokon len bezmocne pokrčí ramená. "Zdá sa, že lepšiu ponuku od teba nedostanem. Ale ešte než našu dohodu spečatíme krvou.." mierne sa uškrnie. "chcem ti povedať, že stále platí to, čo som povedala včera. Mal by si začať konečne žiť. Tak to je všetko, už budem ticho." ale to neznamená, že to nechám len tak. Pomyslí si v duchu.

[Kristián]

+Len pokrúti hlavou, ale už sa na ňu nehnevá.+ Pôjdem sa osprchovať, dúfam, že zase niekam záhadne nezmizneš. +Dá jej na čelo letmý bozk a odíde do kúpeľne.+

[Memory]

Keď Kristián odíde, ešte chvíľu za ním zamyslene hľadí, potom sa zdvihne a ide skontrolovať poštu do soviarne.