od Memory » čtv pro 09, 2010 7:52 pm
Všimne si, ako ho Lana pobozká, ale tvári sa akoby nič nevidela....teraz je doktorka a má tu pacienta, takže vzťahy a drby idú momentálne stranou. Zamyslene sa na chvíľu zadíva na Lanu, keď povie, že by to možno mali nechať na jeho tele, potom na Aresa. Elixír mu už nejakú dobu steká do žíl, ale nezdá za, že by to malo nejaký efekt. Či už pozitívny, alebo negatívny. "Úprimne, ešte som boha nikdy neošetrovala. Zdá sa, že mu to vôbec nič nerobí." poznamená sklamane a pozrie na elixír. "Ak je to naozaj boh, tak sa z toho asi skutočne musí dostať sám." privolá si elixír na čistenie a zaceľovanie rán. Odzádkuje ho a len nepatrnú kvapku mu kvapne do rany. Chvíľu sa nič nedeje, no potom tkáň slabo zasyčí a rana sa o kúsok stiahne. "Zdá sa, že na elixíry predsa len trochu reaguje." poteší sa, i keď tá reakcia nie je ani zďaleka taká výrazná, ako u normálneho človeka. Postupne kvapká elixír na ranu a tá sa len veľmi pomaly začne hojiť. "V tom meči musí byť niečo, čo mu nedovoľuje poriadne sa zahojiť." zamračí sa na meč v Laniných rukách. Asi po pol hodine, keď minie skoro celý zaceľovací elixír, vyzerá rana už len ako povrchové škrabnutie. "Myslím, že s tým ostatným si už bude musieť poradiť sám." povie napokon. Krvotvorný elixír už tiež dokvapkal, ale na to, že doňho naliala asi pol litra, veľmi výrazný efekt to nemalo. Akurát má Ares už o čosi červenšie pery. "Obávam sa, že tu bude musieť pár dní ostať." povie napokon, keď mu dá ďalšieho pol litra a kúzlom nechá fľašu visieť vo vzduchu.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.