od Memory » pát úno 18, 2011 7:03 pm
Tichučko sedí, objíma so kolená, no po chvíli predstieranie, že zmizla, vzdá. Utrie si uslzené oči, postaví sa, viac sa zavinie do župana a otvorí mu. Na tvári sa snaží mať ten najkamennejší výraz, aký je len človek schopný urobiť.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.