Chvíľu len tak sedí bez slova a tvári sa bezradne. Že nevie, čo by mala robiť. "Uhm." mroukne tiež potichu. "Mohli." prikývne. "Mohli sme byť všetci štyria pekná rodinka.... zabijákov." pokúsi sa o vtip, ale moc jej to nevyjde, teda ani jej sa to nezdá moc vtipné, skôr bolestivé, pretože to tak naozaj mohlo byť.
"Celkom ti to závidím. Len tak sa do toho pustiť. Dostať tú bolesť zo seba. To ja vždy najskôr myslím na následky. Teda nie hneď, ale skoro vždy ma takéto úvahy zbrzia skôr, než by som začala ofenzívu." povzdychne si, že by mohla byť o čosi viac asertívnejšia.
Neubráni sa úsmevu, keď Bea tak výhražne zavrčí. "Tak u toho by som asi byť nechcela." uškrnie sa.
"Mhm? Hovorila si, že je naštvaný a dotčený... vieš sama, aký je, keď je naštvaný. Naozaj si myslíš, že je dobrý nápad... neutekať?" pozrie na ňu spýtavo.