Neviem, niekam do koša. +pokrčí ramená.+ Kúpite si nové. Beztak neboli moc pekné. +trochu si ju doberá, no. A vôbec to nevyzerá, že by chcel kamkoľvek bežať.
Ešte chíľu na Beu tak neveriacky pozerá, že či chce na toto naozaj počuť odpoveď.+ Môžete mi povedať, prečo vás to tak zaujíma? A prečo sa na to pýtate práve mňa? Ale pre váš lepší spánok... +pokrúti hlavou, že jej na to vôbec odpovedá.+ Neviem, aké to je, žiť bez toho, takže vám nemôžem povedať, čo by mi vyhovovalo viac. A nosím ho vľavo. Ale nie pre to, že by som bol zabiják. Spokojná? +zamračí sa.+
Nie, neprešpikoval som Mýtinku štenicami.+ pokrúti zamietavo hlavou.+ Toľko materiálu jednak nemám a jednak je to zbytočné.+ Pri jej ďalšej vete sa musí pobavene uškrnúť.+ Beatrix, Beatrix... +pokrúti hlavou.+ ...o vojerskych úchylkách by ste mi mohla rozprávať skôr vy, nemyslíte?+ následne však zvážnie.+ Vyhrážate sa mi? +po tom pobavenom úškrne nie je naraz ani stopy.
Po tom, jak sa Bea zatvári si povie, že ani ona nie je celkom pri zmysloch.... z čoho cítiť poriadny prúser. No nepovie nič. Len keď ho Bea začne zas objímať, tak nejak automaticky vyskočí, aby bol z jej dosahu a trochu pri tom zneistie. No celkom dobre sa mu darí tú neistotu maskovať.+ Cením si toho, že sa snažíte rozobrať moju osobnosť, ale verte mi, som zmetok, jak ste povedali a toho by ste sa mali držať! +nekompromisne.+ Nechcem vás vyhadzovať, ale budem musieť odísť. Dokončíme náš rozhovor niekedy inokedy, dobre?