"Presne to si stále hovorím aj ja." zasmeje sa úprimne, no keď vidí Samanthin výraz, tak zvážní. "Je odtiaľto?" spýta sa opatrne, nechce vyzerať, že moc vyzvedá, i keď si nevedomky na stoličke poposadne trochu bližšie. "Možno mal len nejaké neodkladné záležitosti." povzbudivo sa na ňu usmeje. "Nemyslím si, že takú ženu ako vy by nechal muž len tak." pri jej otázke viditeľne posmutní. "Máte pravdu, na mužov nemám veľké šťastie...." stíši hlas a nakloní sa k nej o niečo bližšie. "...páčil sa mi jeden kolega z práce, ale viditeľne o mňa nemá záujem." dodá posmutnelo. Nechtíky sa už pekne rysujú, ešte na nich dorobí posledné úpravy a nechá ich trochu zaschnúť. "Tak....hotovo." povie spokojne, no náhle sa zatvári akoby si na niečo dôležité spomenula. "Som to ja ale..... len kecám a kecám, úplne som sa vás zabudla opýtať, nedáte si niečo na pitie? Naši zákazníci ho majú zadarmo a ja by som vás o to takmer pripravila!" krúti nad sebou nešťastne hlavou.
(apropo, všetko najlepšie želám
)