od Memory » ned zář 18, 2011 3:44 pm
Chvíľku hľadí do diaľky, akoby utopená v spomienkach. Prikývne. "Bolo to... úžasné. On bol po dlhom čase jediný muž, do ktorého som sa bola schopná zamilovať. A áno, vtedy som bola naozaj šťastná. Neviem, kde sa to všetko stratilo... ja teda... myslím, že ho stále milujem, ale je to také.... Zmenil sa a možno som sa zmenila aj ja, náš vzťah sa zmenil, akoby ochladol." povzdychne si a pokrúti hlavou. "Bojím sa, že ak by sme sa k sebe teraz vrátili, bolo by to takéto. Možno ešte horšie, plné výčitiek. Potrebujem cítiť, že ho zaujímam, že som preňho tá najdôležitejšia osoba, ale zároveň nechcem, aby sa kvôli mne úplne vzdával svojho života, toho, čo mal rád. Je to zložité.... komplikovanosť máme asi v rodine." neveselo sa pousmeje, keď na ňu opäť pozrie.
"To ma samú prekvapuje." povie po chvíľke zamyslenia. "Čo po mne Eric chce?" pýta sa samej seba. "Začal sa zaujímať až keď Kris odišiel. Nepochybujem, že ho on o to požiadal, inač by sa neunúval. To ale Krisa neospravedlňuje, že odišiel a odvtedy sa vôbec neozval. Tebe.... sa asi neozval, že?" skúsi to, no vzápätí tú otázku oľutuje. "Prepáč, nechcem sa v tom rýpať. Nevedela som, že ti na ňom tak moc záleží. Prepáč." zopakuje znovu, ospravedlňujúco, keď si všimne tú malú slzu. Palcom ju jemne pohladí po rúčke a nemo prikývne. "Väčšinou to tak býva, že chyba je na oboch stranách. U mňa a Chrisa to asi bude to isté. Možno... keď sa človek polepší a bude sa tých chýb vyvarovať, môže to opäť fungovať." povie skôr pre seba.
Počúva ju a samej sa jej opäť začnú tlačiť slzy do očí, tak potrepe hlavou, aby to zahnala. "To ma mrzí. Keby to Kris vedel...." nedokončí, lebo má pocit, že ani ona sa v ňom nevyzná. "Bolo to od neho nefér. Zamotal ti hlavu a potom zmizol... Ja som si už zvykla, že to robieva, ale voči tebe... "zamračí sa a následne sa na Beu smutne pozrie. "Naozaj ma to hrozne mrzí, že ťa to tak trápi. Obzvlášť, keď je to môj brat. Tuším by potriadne potreboval pretiahnuť metlou, aby sa spamätal."
Jak sa Bea napriami, napriami sa aj ona a upokojujúco ju potlapká po packe. "Neospravedlňuj sa. Som rada, že si mi to povedala. Keby som pre teba mohla niečo urobiť...."
(ok:))
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.