od Memory » ned lis 14, 2010 5:05 pm
Spočiatku by najradšej bola sama, ale napokon je rada, že je Kris pri nej. Ticho sedí v jeho náručí a všetko si ešte raz premieta v hlave. "Som rada, že si tu, Kris." šepne takmer neučujne. "Bol to náročný deň, pôjdem spať. Porozprávať sa môžeme ráno." vymaní sa po chvíli z jeho objatia, vstane z gauča a poberie sa ku dverám. Než nimi prejde, ešte sa tak napoly otočí. "Budem potrebovať novú kuchyňu, tak do tej doby si tam radšej jedlo nepripravuj." než sa Kris začne vypytovať na dôvod, vyparí sa z miestnosti a poberie sa do svojej izby.
Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.